Povolžská továreň na hviezdy.


Hráčky ruskej Lady Toľjatti v nedeľu po dvoch rokoch opäť zdvihli nad hlavy trofej pre víťazky Pohára EHF. Trofej, na ktorej by malo byť meno víťaza vyryté obzvlášť hlboko, pretože nesie takmer totálny rukopis klubu, ktorý ju získal.


Len ťažko by sme medzi klubami súčasnej vrcholnej svetovej úrovne hľadali družstvo, ktoré na scéne žiari najmä vďaka produktom vlastnej hádzanárskej školy. A nielen to. Ťažko by sme medzi dnešnou klubovou elitou hľadali aj tímy bez legionárov len s hráčkami z danej krajiny, hoci tých sa asi zopár nájde. A predsa Lada všetky tieto zásady pochovala, pretože druhý najcennejší európsky pohár vyhrala prakticky len s vlastnými odchovankyňami, s mnohými hviezdami a hviezdičkami hádzanárskeho dneška a zajtrajška. Znie to možno až neuveriteľne, ale až 13 zo 16 hráčok, ktoré v drese "ladušiek" zasiahli do finálových bojov, hádzanársky vyrástli v mládežníckom systéme Lady. Navyše Lada vyhrala Pohár EHF s mimoriadne mladým zložením kádra, ktorého priemerný vek je od hodnoty 20 smerom hore vzdialený len nepatrne. O triumf sa zaslúžila okrem iných napríklad aj tvorkyňa hry Jelizaveta Malašenko (roč. nar. 1996), vlani najužitočnejšia hráčka kadetských ME. Fantastickú formu prežíva výborne stavaná ľavá spojka Aljona Ichneva (1995), čo je samozrejme ruská juniorská reprezentantka a v tej istej mládežníckej repre pôsobí ešte aj Anastasija Chrapova (1994). Zvyšné hádzanárky sú takisto väčšinou z mladších generácii: postupne ďalší roč. 1993 bol v zostave zastúpený jednou hráčkou, 1992 dvoma, 1991 jednou, 1990 dvoma, 1989 štyrma a iba tri zvyšné hráčky mali viac ako 25 rokov (1986, 1980, 1979). Z tejto zostavy mimo Toľjatti hádzanársky vyrástli len Jana Žilinskajte (1989) a skúsené Nadežda Muravjova (1980) spolu s gólmankou a jedinou legionárkou - Ukrajinkou Nataľjou Parchomenko (1979). Aby sme ale boli úplne objektívni, okrem šesťnástky hráčok, ktorá zasiahla do finálového dvojzápasu je k dnešnému dňu v širšom prvom kádri Lady ešte ďalších 10 hráčok, ktoré z rozličných dôvodov do finále proti dánskemu Esbjergu nenastúpili. No aj spomedzi nich je väčšina (šesť) odchovaňkýň, pričom vrátane ďalších mladých ruských reprezentantiek Nelli Paňkovičenko (1995; medzinárodne oceňovaná stredná spojka), Kariny Pavlovej (1994; medzinárodne oceňované pravé krídlo) a Ksenii Karpačovej (1994).

Je naozaj obdivuhodné, aké množstvo kvalitných hráčok dokáže v súčasnosti produkovať jeden klub, a to prirodzene ešte mnohé ďalšie  výborné hráčky z Toľjatti hrajú v iných tímoch, medzi nimi napr. v Diname Volgograd pôsobiace ďalšie tri veľké nádeje ruskej hádzanárskej budúcnosti: famózna stredná spojka Darja Dmitrijeva (1995), podobne vynikajúce ľavé krídlo Jekaterina Černova (1994), či pivotka Jevgenija Petrova (1994). Jedná sa samozrejme o dôležité a na doterajších najvyšších podujatiach aj individuálne oceňované ruské mládežnícke reprezentantky, ktoré by dnes v Lade určite pôsobili nebyť doslova vynútenej "emigrácie" do Volgogradu pred rokmi, spôsobenej ekonomickou krízou a náhlym odchodom svojich trénerov z materského klubu. Pozornejší si z doterajších riadkov určite všimli, že do očí výraznejšie bije najmä veľký počet mladých, no úspešných hráčok zo stále aktívnej mladej generácie 1994-95, v ktorej Rusky (spolu s Dánkami) úplne logicky výrazne dominujú na svetovej mape. Napr. na kadetských MS 2010 v Čiernej Hore, kde zborná brala striebro, bolo v 16-člennom kádri hneď 10 mladých nádejí vychovaných toľjatinskými trénermi. Z kádra minuloročných, pre Rusko zlatých juniorských ME, pre zmenu svoje prvé dotyky s hádzanou robilo v Toľjatti až 11 zo 16 hráčok. Jednoducho úžasná bilancia jednej hádzanárskej liahne.

Športové školy, v ktorých tieto talenty rastú, sú tradičné ruské Detsko-mládežnícke športové školy (DJuSŠ) a Špecializované detsko-mládežnícke športové školy olympijských rezerv (SDJuSŠOR), ktoré fungovali už v dobách Sovietskeho zväzu. Dodnes v nich doslova masovo k športu privoniavajú deti od 6 do 18 rokov, v roku 2005 bolo v Ruskej federácii  takýchto inštitúcii podľa neoficiálnych údajov spolu stále vyše 2500. Okrem Toľjatti, veľmi početnú a silnú mládež vychováva v rozlohou najväčšej krajine sveta ešte napr. aj volgogradská hádzanárska škola, hoci v porovnaní s prvou menovanou asi nie je natoľko bohatá na súčasné veľké medzinárodné postavy a talenty. Dosť pravdepodobne však nikde na svete dnes neexistuje silnejšia hádzanárska škola, ako práve v týchto dvoch mestách ležiacich na rieke Volge. Je teda len symbolické, že vo vo štvrtok sa začínajúcom finále ruskej hádzanárskej Superligy si v tomto roku zmerajú sily práve Lada Toľjatti a Dinamo Volgograd.


Foto:  jv.dk (2), io13v/fotki.yandex.ru (4)


Galéria
Kategórie článku

▼ Zobraziť kategórie článku.
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.