Očakávaný či historický, no dokonaný.


Slovenská ženská reprezentácia si asi tak po sto (v skutočnosti po takmer dvadsiatich) rokoch zahrá na vrcholnom podujatí. Nech si kto chce vraví čo chce, no to, že postúpime, bolo viacmenej jasné.


Faktom je, že kvalifikácia EURO 2014 sa pre nás rozbiehala dobre od samého začiatku. Kľúčovou udalosťou jej žrebu v máji 2013, bolo, že nám pani šťastena prihrala do štvorčlennej skupiny aspoň dvoch súperov, cez ktorých sa na Európu dalo presekať - Fínsko a Island. Predsa len, tie Francúzky, hoci sme s nimi včera remizovali, sú stále úplne iný hádzanársky čajík.

Druhý veľký moment prišiel v júli 2013, keď na lavičku zasadol český guru Dušan Poloz. Človek, ktorý sa (na)učil trénovať v Nórsku, medzi svetovou veľmocou ženskej hádzanej. Človek, ktorý len pár týždňov predtým dokázal (a stále dokazuje) svoje umenie totálnym ovládnutím trofejových vitrín v ČR, vrátane zisku európskeho pohára. A tiež človek, ktorý len chvíľu predtým pomohol českým sestrám zažiť niečo podobné, čo dnes zažívame my. A určite im  niečo ukradnúť a aplikovať v našich (biednych) podmienkach s troma a štvrť klubmi v národnej súťaži, s umierajúcimi hádzanárskymi baštami minulosti, prakticky bez mládeže, atď. Nič a nikto iný nemohli pozliepať dlhodobo ubolenú slovenskú ženskú hádzanú, priznajme si to. Dušan, děkujem!!!

Celkový obraz hry našich báb sa v niečom zmenil prakticky okamžite, dalo sa to vytušiť. Na Morave sme v septembri odohrali výborný a veľmi nádejný prípravný zápas proti Nórkam (27:31) skúšajúcim si nové grify, no hrajúcim takmer v plnej sile.  A k tomu pripomeňme, že sme na ne vybehli v zostave s polovicou nových hráčok a niektorými, ktoré sa vrátili do reprezentácie po dlhej dobe. Bez najskúsenejších hráčok a mnohých ďalších v tej dobe zranených. Dôležité už ale bolo aj to, že sme ten zápas proti takémuto súperovi mohli hrať (tu sa treba opäť pristaviť pri našom novom trénerovi a jeho konexiach). A vzápätí pribudli ďalšie a ďalšie, napr. dvojzápas vo Švédsku v decembri minulého roku. Ťažké zápasy s poprednými súpermi, ale len také nás mohli posunúť ďalej.

Faktor ďalší: slušný vstup do kvalifikácie s domácim víťazstvom proti Islandu pred neskutočným publikom v Šali. Najtesnejšie víťazstvo vôle, po ktorom kauč Islanďaniek vyhlásil, že ešte s nijakým tímom pod svojim vedením v živote nehral zápas v takejto náročnej (rozumej vynikajúcej) atmosfére. A šalianske 'peklo' sa nenechalo zahanbiť a znovu to potvrdilo aj pred pár hodinami pri postupovej eufórii. Bolo veľmi symbolické, zaslúžené a spravodlivé, že história sa prepisovala práve pred jeho očami.

Február 2014, príprava na druhý kvalifikačný dvojzápas, v ktorom nás dvakrát čakali Fínky. Na zraz po odmlke prichádza 35-ročná Katarína Dubajová, najžiarivejšia postava a legenda slovenskej ženskej hádzanej v ére samostatnosti. Hráčka, ktorá sa  svojho času dokázala dostať a presadiť v Dánsku, v azda najlepšej ligovej súťaži na svete. Táto žena, mama, dokáže zlomiť krízový zápas-trápenie vo Fínsku a o pár mesiacov neskôr vystrelí posledný, remízový postupový gól proti Francúzkam. Nič viac nie je potrebné napísať.

Objektívne treba pripomenúť ešte aj jednu menej prevetrávanú skutočnosť, ktorá nám vytúžený sen o postupe na záverečný turnaj priblížila. Do karát nám totiž zahrala aj veľká smola našich úhlavných islandských súperiek, ktorým sa doslova totálne rozpadol ich stabilný, najsilnejší káder. Kopec zranení najkľúčovejších hráčok sužoval ostrovanky počas celej kvalifikácie. Vypadla im postupne väčšina základnej zostavy, medzi nimi napr. skvelá pravá spojka Rut Jónsdóttir, a najväčšia islandská hviezda nedávnej minulosti, rozohrávačka Rakel Dögg Bragadóttir, bola dokonca nútená v decembri predčasne ukončiť kariéru kvôli zraneniu hlavy. Pred včerajším zápasom si mohli viac dovoliť relaxovať aj Francúzky, už isté postupujúce, ktorým do najlepšej zostavy tiež chýbalo nejaké to známe meno. Na druhej strane treba uznať, že ich zostava bola stále viac ako veľmi kvalitná, a že aj my sme sa museli v roku 2014 postupne vysporiadať so stratou Lýdie Jakubisovej či "Mery" Rebičovej.

A práve tu sa dostávame k ešte jednému dôležitému momentu. Morálke, viere v svoje sily a psychickej stránke veci ako takej: prípravy na zápas, pokory i odhodlania, výkonov. Obrovský pokrok aj v tejto oblasti sa nedal nevšimnúť.

K tomu všetkému nám ešte naturalizačný vietor na poslednú chvíľu prifúkol do kádra výbornú Táňu Trehubovú. Univerzálku na spojku i krídlo. Ľaváčku. Ktorú a ktorej srdce vďakabohu počas jej pôsobenia v Michalovciach zbalil slovenský šuhaj. Čo viac sme si mohli priať?!

No a to samotné, čo sa udialo stále len pred pár hodinami v športovej hali v Šali, už bol len symbolický bombónik za všetkým. Je teda ešte stále niekto prekvapený, že naše ženy včera dokázali uhrať bod proti elitnému svetovému družstvu? Bolo to od začiatku jasné ako facka. A predsa je to zázrak.


foto: TASR


Galéria
Kategórie článku

▼ Zobraziť kategórie článku.
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.