Druhé brehy konžské.


Koleso dejín sa točí a africkí športovci (nielen) z povodia Konga sa naďalej strácajú počas podujatí v krajinách prvého sveta. Ženská hádzaná nie je výnimkou.


Keď včera juniorky Demokratickej republiky Kongo nastupovali na MS v Chorvátsku na súboj základnej skupiny proti Francúzkam, prepadla ma tá myšlienka. Je symbolické, že to bolo pred zápasom s Francúzskom, pretože v DR Kongo je úradným jazykom práve francúžština (avšak pozor, v 19. a 20. storočí ho nekolonizovali Francúzi, ale Belgičania). Z ničoho nič sa zo zostavy vytratila trojica hráčok, neboli na lavičke, ani na tribúne, doslova ako keby sa pod zem prepadli. Ako sa ukázalo o pár hodín, zlé tušenie bolo správne a chorvátske média dnes ráno priniesli informáciu (viď napr. tu) o tom, že z hotela v ktorom boli demokratické Konžanky ubytované zmizli tri reprezentantky a momentálne sú nezvestné, resp. sa v Chorvátsku pokúšajú o získanie azylu. Jeden by mal obavu, keby nevedel, že to nie je zas až tak výnimočná situácia. Analogická situácia sa stala počas MS junioriek v roku 2012 v Českej republike, kde pred osemfinálovým stretnutím zmizlo niekoľko hráčok reprezentácie Konga (nezamieňať si s DR Kongo, ide o inú krajinu, geografického suseda na druhom brehu rieky Kongo). Vtedy sa oficiálne vravelo, že jednoducho opustili výpravu, ich ďalšie osudy sú verejnosti neznáme. Obdobná situácia nastala aj počas LOH v Londýne 2012, kde sa vyparilo minimálne 21 športovcov. Z Konga, ale aj z iných rozvojových afrických krajín: Kamerunu, Guiney, Pobrežia Slonoviny, Sudánu, Etiópie.

Príbeh športovcov-emigrantov je ťažký, vo svojej podstate však úplne jednoduchý. Hľadajú šťastie. Je to však do istej miery paradox, pretože napr. v širšej oblasti povodia Konga sa nachádzajú obrovské ložiská nerastných surovín a DR Kongo ako štát patrí ich zásobami medzi jednu z potenciálne najbohatších krajín sveta. Realita je však taká, že práve kvôli tomuto prírodnému bohatstvu sa v regióne bojuje o holý život. Kvôli tomu vzplanula napr. aj Druhá konžská vojna v rokoch 1998 až 2003, do ktorej sa zapojilo spolu až 9 krajín. Išlo o vojnový konflikt s najväčším počtom obetí (uvádza sa až 5,5 milióna) od čias druhej svetovej vojny a historici ju tak nie nadarmo nazývajú Africkou svetovou vojnou. Situácia v rovníkovej Afrike je ale veľmi zlá samozrejme aj dnes: náznaky nových konfliktov, separatizmus, terorizmus, hladomor, únosy, znásilnenia a choroby sú na dennom poriadku. Niet divu, že kto má šancu, často ju aj využije. Pre vrcholových športovcov sú medzinárodné podujatia v rozvinutých krajinách doslova vykúpením, hoci tento príbeh má aj temnejšiu stránku. Veď doma predsa zanechávajú rodiny, známych, priateľov...

Nezvestnou trojicou zo súčasnej zostavy junioriek DR Konga sú pravé krídlo Mirnelle Kele Mazenga, pravá spojka Julie Betu Mvita a ľavá spojka Laeticia Mumbala Mayunga, posledná vekom ešte kadetka. Prostredná menovaná je azda najväčším mladým talentom ženskej hádzanej v Demokratickom Kongu. Zahrala si už aj na seniorských MS 2013 v Srbsku a patrila tam navyše do základnej zostavy tímu. Pravdepodobná trojnásobná emigrácia však nie je jediným negatívnym príbehom, ktorý reprezentáciu tejto krajiny v roku 2014 zasiahol. V marci ju postihlo tragické nešťastie, kedy pri potopení člnu na rieke Kongo, oddeľujúcej hlavné mesto DR Kongo - Kinshashu od hlavného mesta (bezprívlastkového) Konga - Brazaville, zahynula dvojica, alebo trojica (zdroje sa rôznia) mladých hádzanárok z klubu Héritage Kinshasha. Tragédia sa stala pri ceste na oficiálne aktivity klubu do susedného Konga a medzi obeťami bola aj pravá krídelníčka Awah Malasi Lomba, svojho času jedna z dôležitých postáv tejto mládežníckej generácie DR Konga.


foto: facebook.com/u20wch2014


Galéria
Kategórie článku

▼ Zobraziť kategórie článku.
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.