Ázijské hry 2014: 79–0 a dôležitejšie súvislosti.


Hlásime sa Vám s priebežnými najčerstvejšími správami z Incheonu. Ázijské hry majú za sebou bez väčších prekvapení skupinovú fázu, súboje o konečné umiestnenie začnú v nedeľu.


Boj o medaily obstará aj tentokrát tradičná silná ázijská štvorka. O domácich Juhokórejkách sa vôbec netreba baviť. Zatiaľ valcujú absolútne podľa plánu a na Kazachstan tak čaká v semifinále zápas, v ktorom môže len a len prekvapiť. Zatiaľ sa Kazašky držia v podstate v poriadku, aj keď kľúčový zápas o víťaza skupiny s Japonskom po boji o tri góly prehrali. Ich azda hlavným problémom zostáva, že k tímu sa zatiaľ napriek nominácii nepripojila pred rokmi naturalizovaná ruská pivotka Irina Antonova (za nie až tak dávneho slobodna Baranovskaja). A ktovie či sa tak vôbec ešte stane (asi nie?), pretože Ira ešte včera večer drala palubovky v ruskej lige.
Druhé semifinále by mohlo byť oveľa zaujímavejšie. Čína to na Japonky v posledných rokoch celkom vie, tie sú naviac v prechode (generačnom), s motorčekmi v zadkoch si dovoľujú akurát na bezbrannejších súperov a určite sa v tomto dueli nedá hovoriť o žiadnom jasnom favoritovi. Obzvlášť nie teraz, keď už ide na turnaji do najtuhšieho.

Potenciálny čierny minikoníček Uzbekistan to napokon na prekvapenie nedotiahol, ba naopak musel do poslednej kvapky potu vydrieť aj výhru nad Hongkongom. Ako však vysvitlo, Stredoaziatky z Ferganskej doliny kotliny bojujú nielen so súpermi, ale aj s rozsiahlymi retardáciami v zostave. Krátko pred štartom turnaja si ešte doma vyvrtla členok ľavoruká spojka Angelina Goloskokova, čoby najväčšia bomba výberu Vladimira Muminova, a v Incheone (zatiaľ) hádže len sedmičky. Zo záhadných dôvodov dostáva málo priestoru aj iná niekdajšia členka uzbeckého základu Svetlana Ibragimova a pre zmenu vôbec na nie je ani ďalšia zranená zásadná postava Uzbekistanu Oľga Kruševskaja. Takže ani základový predturnajový cieľ, ktorým je podľa trénera piate miesto, nie je pre Uzbekistan ešte ani zďaleka vyhraný. V boji o postup do boja o 5. flek čaká na UZB India. Tá India, ktorá zmákla tri skupinové zápasy za prvé tri hracie dni a medzi posledným a nasledujúcim vybehnutím na palubovku má tak celých 5 (!) dní na turistiku. V zostave aj s bývalými futbalistkami a netballistkami sa zatiaľ prezentuje v rámci možností celkom sympaticky, dokázala dokonca zobrať bod Thajkám a mala oveľa lepšie vyhliadky na tretiu priečku v skupine. Thajsko ale napokon dalo Číne za druhý polčas “zázračných“ 16 gólov a prehrali ho len o gól (prvý s prstom v nose 5:21), takže z lepšej východiskovej pozície idú do druhej fázy turnaja práve ony. Zázraky sa niekedy proste stávajú. Inak mladučký thajský výber podľa oficiálnych informácii napokon (ktovie prečo) nemá na lavičke dánskeho trénera. Proti celkom slušne sa hýbajúcemu Hongkongu to môže byť zaujímavý súboj vo výške očí. Ibaže by nie.

Vlastný ťažký osud napokon na debutantky z exotický Maldív padol aj nie. Už zrejme aj na ceste domov obsadia Maldivčanky na incheonskej Aziáde posledné 9. miesto. Napriek tomu ale pri svojom debute obstáli o kus lepšie ako Indonézanky či Kuvajťanky pri tej ich premiére pred necelými dvoma rokmi na Majstrostvách Ázie. Ibaže to má jedno ibaže. A tým bude prehra 0:79 (po polčase 0:40) s Japonkami vo svojom druhom vystúpení, ktorá sa už prehnala svetovými médiami presne takisto ako japonské ženské hádzanárske cunami maldivskými atolmi. V modernej ére ide z doložených zdrojov o najvyšší rozdiel v konečnom skóre v histórii ženskej hádzanej na medzinárodnej úrovni, predtým držali rekord Severokórejčanky, ktoré v pred pár riadkami spomenutom roku 2012 rozstrieľali Indonéziu o 71 gólov (73:2). Pravdepodobne tiež historicky prvýkrát sa stalo aj to, že jeden z tímov nedokázal v 60-minútovom zápase ani raz napnúť sieť. Bránkovú. Z vnútornej strany. Tu boli doterajším “top“ výkonom Kuvajťanky z tohto istého omieľaného dodnes posledného ázijského šampionátu, kde vyfasovali od Japonska 1:69 a od Kazachstanu 1:70. Maldivy sa tak aj trochu nešťastne na svojom prvom podujatí zapísali do dejín, minimálne načas. Možno ich zlomil aj údajný 40 %-ný podiel zranených hráčok na súpiske tímu. A možno to zo strany Japonska vôbec nebolo fér, urobiť si z korálových ostrovaniek takýto posmech. Japonky totiž otvorene vyhlásili, že chceli nedostať gól a nie je teda ťažké si minimálne domýšľať, že aj chceli dať koľko len vládali.

Nech už to v Incheone dopadne ako dopadne, na záver ešte jedna dôležitá čerstvá správa. Ďalšia Aziáda sa bude konať v roku 2018 v indonézskej Jakarte, ktorá ako náhradník za odstúpivší vietnamský Hanoj oznamuje, že tentokrát už všetko bude OK. Pôvodne sa to malo celé konať s novoplánovaným posunom na rok 2019, ale v tom istom roku budú voliť v Indonézii prezidenta, tak sa napokon rozhodlo posun neposunúť. V Indonézii tak bude ďalší veľký záverečný ženský turnaj (po Majstrovstvách Ázie 2012, blížiacich sa Majstrovstvách Ázie 2014 a ktovie čo ešte bude dovtedy). Na záver však treba tiež pripomenúť, že ani na ďalšej Aziáde by bez posunu nemalo ísť o nič viac, než “len“ o tri sady ligotavých kovov.


Foto: facebook.com: Handball Team Japan (1), facebook.com/handballindia (1), facebook.com:Maldives Olympic Committee (2)


Súvisiace články

Galéria
Kategórie článku

▼ Zobraziť kategórie článku.
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.