Vzostup vs. pád 23:20 a 27:22.


Uplynulý týždeň odštartovala súbojmi v skupine 3 európska kvalifikácia na budúcoročné MS žien v Dánsku. Pre mnohých (nepozorných) v prekvapujúcom štýle.


V úvodnom dvojzápase celej kvalifikácie si zmerali sily Talianky a Macedónky, najprv v macedónskom hlavnom meste Skopje a o pár dní neskôr v maličkom dvadsaťtisícovom mestečku Follonica, o ktoré občas zakopnú v prvom rade turisti cestujúci na Elbu. Čuduj-nečuduj sa svete, oba zápas vyhrali Talianky. Vonku o tri (23:20) najmä vďaka skvelému druhému polčasu, doma, podotýkame pred vypredanou halou, s dostatočným prehľadom o päť (27:22). Senzácia, povedia si mnohí, avšak od senzácie to v má skutočnosti už nejakú-tú dobu veľmi ďaleko.

Macedónsko je niekdajšou baštou európskej ženskej hádzanej. Okrem seniorskej reprezentácie, ktorá bola po rozpade bývalej Juhoslávie pomerne pravidelným účastníkom európskych a svetových šampionátov, je na klubovej úrovni dobre známou značkou Kometal Gjorče Petrov Skopje. Lepšie povedané bol. Aj na tento najúspešnejší ženský celok hádzanárskej histórie z Macedónska (mimo iného víťaz LM v sezóne ‘01/02 a finalista v ďalších dvoch ročníkoch ‘99/00 a ‘04/05) totiž postupne doľahla súčasná hlboká kríza v macedónskej ženskej hádzanej a niekedy v roku 2011 zanikol. Kedysi úspešná staršia generácia hráčok už tiež vyhorela a postupne sa zo scény vytratila a niektoré jej hráčky-pozostatky odmietajú reprezentovať (asi majú svoje dôvody). Zachrániť lesk hádzanej nežného pohlavia v krajine sa v súčasnosti snaží z hviezd zlepený Vardar Skopje, ktorý má paradoxne pod palcom ruský podnikateľ Sergej Samsonenko. Človek, až do angažovania sa v macedónskom športe najviac známy ako šéf stávkovej kancelárie BetCity (ale samozrejme má aj veľa iných koníčkov), ktorej logo hrdo svieti pri všetkom v spojitosti s Vardarom, od tréningových tričiek až po oficiálne stránky klubu. Nepochybne, Samsonenko vďaka svojmu biznisu rozvíril stojaté vody v macedónskej hádzanej, pomimo zostavenia bojachopného tímu v podobe Vardaru stavia napr. aj novú halu. V hlavnom tíme Vardaru však macedónske hráčky hrajú podradnú až žiadnu úlohu a reprezentácia tak môže zvesela upadať ďalej. Jasné, možno časom sa to zlepší keďže zopár šikovných mladých dievčat určite Macedónsko má, no je nad slnko jasné, že vo Vardare hrajú a budú hrať hlavnú úlohu peniaze. A navyše je tu samozrejme riziko, že Samsonenko sa, tak ako kedysi Žigo Pálffy, jedného krajšieho rána ako bolo to predošlé zobudí a povie si, že už sa mu ďalej jednoducho nechce. Veď podnikateľom sa to sem-tam stáva.
Keď sme sa už dotkli predseniorskej hádzanej, tak aj tá ten pomyselný pád prežíva a, hoci to možno budú silné slová, posledné mladeznícke reprezentačné macedónske výbery sú v posledných rokoch očividne slabé. Jediným pozitívom je, že Macedónsko sa snaží aspoň o organizáciu vrcholných podujatí a po tohtoročných MS kadetiek bude hostiť aj budúcoročný kadetský európsky šampionát. Aj napriek domácemu prostrediu však napr. macedónske kadetky toto leto na MS uhrali len celkové 17. miesto, keď v skupine prehrali aj s Argentínou a nie bez problémov porazili posledný Uzbekistan. Popritom človeka ešte napadne vyjadrenie macedónskeho trénera po treťom zápase na MSK s Rumunskom: „Neviem čo je potrebné urobiť, aby sa zastavil ten tlak od rodičov, ktorí si myslia, že ich deti sú najlepšie na svete. Urážky sa opakujú a je toho už vyše hlavy počúvať ich každý zápas. Chápem, že rodičia chcú pre svoje dieťa len to najlepšie, ale toto už prekračuje hranicu normálneho správania človeka.“. Nech to berieme z pohľadu akejkoľvek strany, nevyzerá to ako povzbudivé slová do budúcnosti.

Na opačnej strane barikády stojí talianska ženská repre. Tá, ktorá sa ešte nikdy neprebojovala na žiadne EURO a na MS 2001 hrala len preto, že sa turnaj hral práve v krajine “zz“ (piZZe a moZZarelly). V lete 2011 talianska federácia ohlásila revolučný projekt pre nový olympijský cyklus pod názvom “Rio 2016“, ktorého bázou sa stal novovytvorený tím Esercito-FIGH Futura z večného mesta, pozostávajúci z mladých nádejných talianskych hráčok. Tu je nutné pripomenúť, že  dovtedy sa talianska repre držala (rozumej živorila) hlavne výkonoch naturalizovaných hráčok z Ukrajiny, Rumunska, atď. Myšlienka centralizácie jadra talianskej reprezentácie do jedného klubu, v ktorom hráčky budú spolu od nevidím do nevidím, hneď od začiatku nabrala zaujímavý priebeh. Rimanky, občas aj oficiálne pod hlavičkou reprezentácie, sa prakticky odo dňa založenia ženstva začali pravidelne zúčastňovať zahraničných sústredení a zápasov s klubmi z vyspelejších hádzanárskych krajín. Vo svojej prvej sezóne ‘11/12 účinkovali mladučké futuristky v talianskej lige (4. miesto), o rok v sezóne ‘12/13 Futura dostala možnosť účinkovať ako pozvaný tím v slovinskej lige, kde zaznamenala 11 víťazstiev v 15 zápasoch. V priebehu toho istého ročníka sa klub prihlásil aj do Vyzývacieho Pohára EHF a napriek vypadnutiu už v 3. kole, Futura v ňom dokázala v prvom zápase dosiahnuť pre taliansku klubovú hádzanú významné víťazstvo, keď neskoršieho semifinalistu, švédsky H 65 Höör, porazila doma 21:18.
Do kádra Futury, ktorá sa za ten čas už vypracovala na pomerne slušnú medzinárodnú úroveň, s postupujúcim časom pribúdajú ďalšie talenty, ktoré tak majú čoraz lepší priestor na kariérny rast. Je tiež dobré spomenúť, že v priebehu fungovania projektu sa Talianom opäť zachcelo naturalizovania a do kádrových radov sa im podarilo zlanáriť veľmi šikovnú rumunskú pravú spojku Cristinu Gheorghe (1986), ktorá je ale dnes jedinou nerodenou Taliankou v kádri Futury, resp. talianskej repre. Najnovšie, určite aj vďaka nazberaniu stále viacerých medzinárodných kontaktov a nadväzovaniu nových vzťahov, pribudol do kolektívu do trénerského tandemu chorvátsky odborník Neven Hrupec.
A talianska mládež? Len stručne: azúrové nádeje z roč. ‘92/93 na jar 2011 napr. prevalcovali Česko (30:20) a ešte lepšia nasledujúca generácia roč. ‘94/95 vlani na jar pohodlne zdolala Čiernu Horu, aby tento rok hrala v príprave absolútne vyrovnané partie so Srbskom (ktoré sa neskôr stalo 12-tym tímom sveta) a vzápätí bola už len pár gólov od toho, aby sa aj sama prebojovala na tohtoročný svetový juniorský šampionát (cez Švédsko a Rakúsko). Nie úplne najhoršie vyzerá aj generácia ‘96/97 a uvidíme čo prinesie nová garnitúra hráčok ‘98/99, ktorá začína svoju oficiálnu medzinárodnú púť v tomto období. V každom prípade talianska ženská hádzaná zdá bude mať na čom stavať aj ďalej.

Nezostáva na záver nič iné než len dodať, že dve minulotýždňové talianske víťazstvá nad Macedónskom evidentne neboli dielom náhody. Ale tieto výsledky hovoria aj o niečom inom. O tom, že aj v skromných pomeroch sa dá robiť dobrá hádzaná, pretože v porovnaní s krajinou “zz“ je Macedónsko na hádzanárskom trhu stále určite väčšou rybou, najmä s lepšou hádzanárskou infraštruktúrou. Aj tu však platí tá stará ošúchaná, no asi čosi do seba majúca fráza, že keď sa chce, tak sa dá.

 

foto: figh.it (3)


Galéria
Kategórie článku

▼ Zobraziť kategórie článku.
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.