Tie, ktoré si nepovedali, že sa to nedá.


12.12.2014. Áno, dnes už vieme že je to pochopiteľne ďalší dátum, ktorý sa navždy zapíše do histórie slovenskej ženskej hádzanej.


Dvanásteho dvanásty - dve magické dvanástky a tá do tretice pre všetko dobré symbolicky na chrbte Lucii Gubíkovej, možno aj absolútne najväčšieho spomedzi skromného počtu talentov, ktoré naša hádzaná v poslednej dobe vyprodukovala. Alebo dvanástky a štrnástka, a niekde medzi nimi napr. aj trinástka našej hrajúcej legendy Kataríny Dubajovej, čoby toho mena z našej zostavy, ktoré si za všetok svoj vklad pre našu ženskú hádzanú v celej ére samostatnosti zaslúžilo dočkať sa tohto krásneho dňa hádam absolútne najviac. Akokoľvek sa na to pozriete, históriu a celkom zaslúžene spečatený šťastný osud našich hádzanárskych reprezentantiek už neoklamete.

Už tak dlho čakaný postup na záverečné podujatie bol pre Slovenky samozrejme historickou udalosťou. Teraz je tu však možnosť hrať tri zápasy naviac na vrcholnom turnaji s troma ďalšími súpermi svetovej extratriedy, výnimočná možnosť pre baby naučiť sa to, čo sa proste nikde inde nenaučíš. Dostať sa do nových situácii, z ktorých nie vždy povedie nejaká cesta von, ale je neskutočne dôležité sa v nich vôbec ocitnúť. Pretože ten správny rytmus nenájdeš až dovtedy, pokiaľ sa v ňom nestratíš. To všetko je pre našu ženskú reprezentáciu tá naozajstná výhra a rozprávka.

Slovenská ženská hádzaná pritom bola svojho len nedávneho času niekde na úplne iných pozíciach, napr. len pred štyrmi rokmi v decembri 2010 sme v kvalifikácii na brazílske MS 2011 prehrali s hádzanárskymi učenkyňami (pri všetkej úcte) z Veľkej Británie. A možno to takto aj malo byť, lebo rozumieť zajtrajšku sa nedá bez pochopenia včerajška. Každopádne v podmienkach súčasného slovenského športu, kde riešia niektoré základné funkcionálne problémy aj najväčšie disciplíny a najvýznamnejší športovci, nehovoriac o nejakej hádzanej, je to čo sa odohralo včera v Osijeku veľký úspech pre náš šport ako taký. Isteže aj steny, ktoré lemujú bližšie zázemie a stav v hádzanej by mohli rozprávať. Ale až keď prekročíš tú pomyselnú hraničnú čiaru za ktorou už sranda končí, tak len vtedy si zapamätáš, kde leží. Preto o slovenskom športe a hádzanej naďalej dúfame a dúfajme.

Nezostáva už nič iné len dodať to obligátne 'Čo dodať...?!'. Vďaka hádzanárskym reprezentantkám čakajú Slovensko tri ďalšie nezabudnuteľné športové večery. Nielen pre ne samotné hráčky, ale napr. aj pre tých, ktorí možno v poslednej dobe slovenskú ženskú hádzanú príliš neregistrovali, alebo o nej doteraz dokonca možno vôbec nevedeli. Hádzanársky sviatok v Maďarsku a Chorvátsku pokračuje a je to predsa priam neuveriteľné, že aj so slovenským výberom. Áno, je to skutočne pravda, slovenská riviéra sa z chorvátskeho pobrežia presunula po Osijeku do Záhrebu.

Pri súčasnej úrovni vrcholovej seniorskej hádzanej už na Majstrovstvách Európy žien nehrá slabé mužstvo a len silné mužstvá na nich vyhrávajú kľúčové zápasy. A je úplne jedno či vo finále, alebo v boji o posledné postupové miesto v základnej skupine. Jednoducho si nikdy nesmieš povedať, že nemôžeš.


Foto: ehf-euro.com (4)


Súvisiace články

Galéria
Kategórie článku

▼ Zobraziť kategórie článku.
Diskusia (1)

Načítať iný obrázok.

Mireček
13.12.2014, 10:18


Ja by som dodal ešte jednu 12-ku..a to tú, že postúpili medzi najlepšiu dvanástku..))