Lívia Klučková: "Za Sverákovcov bolo vidieť, že sme pozadu."


V riadkoch prvého seriózneho interview jej kariéry môžete nahliadnuť do mysle jedného z najnádejnejších súčasných produktov šurianskej hádzanej.


Jej talent v slovenských pomeroch bol počas sezón v mládežníckych súťažiach dobre známy. A napokon prekvitol aj medzinárodnej úrovni na sklonku pôsobenia mládežníckej generácie ročníkov 1994/95 a ml., keď tréneri juniorskej reprezentácie Ľuboš Hudák a Marianna Nemčíková urobili to, čo mali tí predchádzajúci urobiť už veľmi dávno. Lívia KLUČKOVÁ sa im za dôveru odvďačila tým, že bola našou najlepšou hráčkou v kvalifikácii na MS junioriek 2014. Niekedy popritom sa na klubovej scéne spečatil aj jej prechod do "veľkej" hádzanej prestupom do Šale. V prebiehajúcej sezóne WHIL-ky dala zatiaľ 51 gólov, odohrala viaceré výborné zápasy a pomaly si v Dusle získava stále väčšiu dôveru.


Už si si v súvislosti so širšou nomináciou na Univerziádu pozerala na mape, kde leží Gwangju? :-)
"Zatiaľ vôbec, pretože ak ma aj tréner Poloz predsa len nominuje na Univerziádu, tak budem mať čo robiť, aby som prežila ten nekonečný let :-) Takže sa nechám prekvapiť."

Hoci Univerziáda nie je v medzinárodnej hierarchii veľmi kľúčové podujatie, aký to predsa len bol pocit, keď sa tvoje meno objavilo prvýkrát v nejakej seniorskej reprezentačnej nominácii?
"Tak ako aj pre iné hráčky, tak aj pre mňa určite dobrý. Ale ani Univerziáda ešte pre mňa nie je istá vzhľadom k tomu, že som ešte pomerne neskúsená hráčka, interligu hrám iba rok a pol."

Avšak tvoje kolegyne z bývalej mládežníckej reprezentácie, napr. Alica Kostelná či Karin Bujnochová, sa už objavili ako náhradníčky, resp. v širších nomináciach aj v hlavnej seniorskej reprezentácii. A to sú podobné neskúsené prípady ako ty...
"Výber hráčok má na starosti tréner. Má v ponuke široký sortiment a to koho si vyberie je iba v jeho rukách. Ja sa však ešte necítim na to, aby som v reprezentácii mala mať nejaké miesto. Spomínané baby sú šikovné a ja im to veľmi prajem."

Príprava pred Univerziádou, prípadne potom aj samotná Univerziáda, to môže byť pre teba vlastne šanca otvoriť si dvere do reprezentácie v budúcnosti. Ako to vnímaš?
"Ako som už spomínala, necítim sa ešte pripravená. Pootvoriť si dvere do repre v mojom prípade znamená čo najviac trénovať, naberať nové skúsenosti a zdokonaľovať sa, a to chce predsa len ešte nejaký čas."

K reprezentáciam ešte trochu z iného súdka: ako s odstupom času hodnotíš svoje pôsobenie v mládežníckych slovenských výberoch dievčat z dvojročníka 1994/95?
"Boli horšie, ale aj lepšie okamihy. Veľmi ma teší, že sme sa 2x dokázali prebojovať na ME do Česka a Dánska (ME kadetiek 2011 a ME junioriek 2013, pozn. red.). Škoda len, že sme nedokázali vyhrať ani jeden zápas, a to aj napriek tomu, že v Dánsku nám pomáhal aj tréner Olšavský, ktorý bol pre nás hnacím motorom. Najradšej však spomínam na pôsobenie pod vedením trénerskej dvojice Hudák a Nemčíková. Boli to pre mňa tie najlepšie časy, aj keď sme neprešli cez kvalifikáciu v Poľsku."

Mnohí kritizovali Sverákovcov, ktorí dlho viedli tvoju mládežnícku reprezentáciu, že vo svojich funkciach už dlho predtým nemali čo robiť. Boli tie pomery pod dvojicou Hudák-Nemčíková až natolko rozdielne (lepšie) ako dovtedy?
"Nikdy nebudú všetci spokojní. Samozrejme, že keby sa vyhrávalo, boli by (Sverákovci) pre všetkých najlepší, pretože toto je to naše Slovensko. Faktom je, že v reprezentácii by mali pôsobiť tréneri, ktorí sa rozumejú dnešnej modernej hádzanej, ktorá sa hrá v tom "vyzretom" hádzanárskom svete. Keď sme prišli na ME bolo veľmi vidieť, že sme veľmi pozadu, bol tam veľký skok medzi nami a napríklad len Poľkami, ktoré od nás individuálnou výkonnosťou neboli až tak ďaleko. A to samozrejme nehovorím o tom, aký rozdiel by sa našiel pri konfrontácii s družstvami ako Dánsko alebo Rusko, s ktorými sme sa nemali možnosť stretnúť. Pod Ľubošom a Maňou sme pôsobili krátko, a to pokladám aj za dôvod, prečo sme nepostúpili cez príslušnú kvalifikáciu. Bola to rýchla zmena trénerskej dvojice, málo zrazov a ani tréner nás veľmi nepoznal, nakoľko dovtedy trénoval len mužov. Musím však povedať, že nový systém sa od systému Sverákovcov jasne odlišoval: rýchlou hádzanou, lepšou obranou a najviac sme si cenili ak nám vysvetlil chyby z pohľadu hráča."



Ako vidíš svoje prvé roky medzi ženami po mládežníckych kategóriach? Aké hlavné poznatky ti toto obdobie zatiaľ dalo?
"Moje prvé kroky medzi seniorkami som urobila fakticky už v sedemnástich ešte počas pôsobenia v Šuranoch v dorasteneckej prvej lige, odkiaľ som súčasne hosťovala v neďalekých Nesvadoch v prvej lige žien. Bola to pre mňa skúška, ako bude moja hra vyzerať proti vekovo starším, no hlavne fyzicky zdatnejším hráčkam a bol to zároveň aj test, či som prípadná pripravená aj na lepšiu súťaž. Napokon som v 18 rokoch prestúpila do Šale, kde už sa hráčky samozrejme odlišujú kvalitou oproti nižším súťažiam. Hádzaná v čase keď som prestúpila do Šale mi pripadala veľmi rýchla, samozrejme modernejšia a fyzicky oveľa náročnejšia."

V Šali končia prakticky všetky nádeje šurianskej hádzanej. Ako si na tom s dojmami z pôsobenia v Dusle ty?
"Šaľa je dnes papierovo druhý najlepší klub na Slovensku a som rada, že som dostala možnosť v tomto klube pôsobiť. Čo sa mi na Šali vždy páčilo boli fanúšikovia. Šaľa je známa tým, že fanklub vytvorí parádnu atmosféru, tak ako pre ostatných divákov, ako aj pre nás. Toto som v Šali vždy obdivovala."

Spomenula si aj Nesvady, kde dodnes hosťuješ v prvej lige. Prečo práve Nesvady a ako sa ti tam dýcha?
"Keď som kedysi rozmýšľala, kam by som chcela ísť na hosťovanie, tak mi najprv napadli Nové Zámky. Ale nakoniec som sa rozhodla vyskúšať Nesvady a vôbec to neľutujem a určite to nechcem meniť. Veľmi sa mi tam páči, baby a kolektív sú proste super. Som rada, že si tam môžem popri WHIL-ke zahrať a môžem povedať, že mi to pomáha aj hádzanársky, takže mi v podstate tiež pomáhajú zdokonaľovať sa."

Ženská hádzaná v seniorskej kategórii v tejto sezóne po rokoch ožila aj v tvojich materských Šuranoch. Ako to hodnotíš?
"Teším sa, že sa opäť stavia hádzaná v Šuranoch na nohy. Je to zatiaľ to najlepšie čo v meste máme a som rada, že sa vytvorilo ženské družstvo, pretože Šurany sú mesto športovo dosť založené, čiže aj pre fanúšikov je to len dobrá správa a potešenie."

Pamätáš sa aj na tie časy, keď sa v Šuranoch hrala WHIL-ka?
"Bola som ešte veľmi malá, ale ocino ma brával na hádzanú vždy keď sa dalo. Pamätám si plnú halu divákov, ktorí dokonca nemali kde sedieť a aj zopár hráčok,ktoré tam vtedy hrali. A ešte zelené dresy :-), to je asi všetko."


V reprezentácii a kluboch si vystriedala viacero postov. Na ktorom sa teda cítiš na palubovke najlepšie?
"Od malička som hrávala strednú spojku a teraz v Šali hrám na krídle, väčšinou na pravom. Na strednej spojke sa mi páči preto, že je to tam kontaktnejšie, či v obrane alebo v útoku, kým na krídle je to samozrejme behavejšie. Oba posty mám teda svojím spôsobom rada, no bližší mi je predsa len asi ten stred :-) "

Čo prezradí čitateľom potenciálna účastníčka Univerziády prezmenu o svojom štúdiu?
"Dobrá otázka, až tak dobrá, že neviem čo by som na ňu odpovedala. Vysoká škola ma baví, aj keď je to samozrejme niekedy únavné. No študentský život je super a práve štúdiu na VŠ logicky ďakujem za to, že som tou potencionálnou účastníčkou Univerziády."

Takže čo vlastne bude z Lívie Klučkovej keď úspešne doštuduje?
"Učiteľka. Ale s touto otázkou nesúhlasim :-) "

Tak inak: čo by Lívia Klučková najradšej v živote robila, keby nebolo hádzanej?
"Asi by som skúsila nejaký iný šport, ale popri tom ako to je teraz si v skutočnosti neviem predstaviť, čo by som bez hádzanej robila."

Čo ťa teda na hádzanej vlastne najviac baví?
"Že je to rýchly a hlavne kontaktný šport, čo znamená, že to nie je nuda."

Čiže tvoj ideálny deň by mal obsahovať niečo s hádzanou?
"No v tomto prípade je pre mňa takmer každý deň vlastne ideálny. Ak nie som na tréningu, alebo zápase, tak si hádzanú pozriem v televízii."

A čo ideálny bezhádzanársky deň?
"Wellness, spojený s pobytom na nejakej chate s dobrou partiou kamarátov."

Rýchly hádzanársky dotazník o Lívii Klučkovej

Vzor: 
"Nikola Karabatič a moja Anička (ruská reprezentantka Anna Vjachireva, pozn. red.) :-) "
Najobľúbenejšia slovenská hádzanárka: 
"Lucka Gubíková."
Spoluhráčka, s ktorou som si najviac rozumela / rozumiem: "Mám ich viac. V Šali asi Nikola Rácková s Karin Bujnochovou, tiež Dominika Kodajová a Martiny Blehová a Ladicsová. V bývalej mládežníckej reprezentácii určite Diana Tomášechová."
Súper, ktorý ma najviac motivuje:
"Dá sa povedať, že každý ma motivuje rovnako."
Hádzanársky sen:
"Buď by som chcela byť chlap - hádzanár, alebo si ako žena zahrať v Rusku s Aničkou."
Môj zatiaľ najpamätnejší zápas:
"Na klubovej urovni zápas za Šaľu proti Písku túto sezónu, na ktorý nemám najlepšie spomienky, pretože hoci sme vyhrali, tak som mala slabú úspešnosť streľby a sama som schádzala z palubovky so slzami v očiach. V mládežnickej reprezentácii to boli zápasy, ktoré sme síce prehrali, no potešili ma individuálne ocenenia pre najlepšiu hráčku zápasu."
V akom klube by som si raz rada zahrala:
"V tomto zatiaľ nemám jasno."
Naj miesto, kde som doposiaľ hrala:
"Nemala som možnosť hrať proti Dánkam na ME junioriek 2013, avšak najviac sa mi páčila práve tá atmosféra, ktorú vytvorili diváci v semifinálovom zápase Dánsko - Rusko. A z pohľadu hráčky bolo najlepšie prostrede asi počas kvalifikácie v Michalovciach (na MEJ 2013, pozn. red.)."

 

Rozhovor bol autorizovaný. Lívia navrhla len jednu nepatrnú úpravu v prepise.

Foto: Robert Grim//robert-grim-fotografie.eu (1), Radovan Jamrich//salaonline.sk (1), Norbert Barczyk//pressfocus.pl (1).


Galéria
Kategórie článku

▼ Zobraziť kategórie článku.
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.